Téma OČKOVANIE sa dnes v spoločnosti našťastie pretriasa o niečo viac, ako tomu bývalo v nedávnej minulosti. Napriek tomu narážam ohľadom tejto témy na rôzne situácie, ktoré ma vôbec netešia. Jednak vnímam, že sú ľudia ohľadom očkovania nielen nevzdelaní, ale často dokonca ľahostajní; ďalej vnímam, že aj keď niekto nie je ľahostajný, je mu dosť zaťažko vyznať sa v tom víre informácií a dostať sa k tým správnym; no a potom je tu ešte faktor propagandy očkovania, ktorý okrem toho, že šíri falošné informácie o potrebe očkovania, tiež (bohužiaľ „úspešne“) zastiera pravdu o tomto podvode na ľudí.

Najhoršie na tom celom je, že farmaceutické giganty nepoznajú vo svojom barbarstve hraníc a útočia svojou profesionálnou propagandou (využívajúc profesionálne PR agentúry) skrz inštancie akými sú lekári či štátne orgány (údajne zodpovedné za zdravie populácie) na široké masy obyvateľstva, obzvlášť na rodičov. Rodičia sú zavádzaní do klamu, že pre ochranu zdravia svojich detí ich potrebujú očkovať. Navyše, na Slovensku sa snažia vytvoriť zdanie, že očkovanie je nielen prospešné, ale dokonca aj povinné.

Tým, že sa na Slovensku propaguje výloha našej legislatívy spôsobom, že očkovanie je povinné, nastáva mnohonásobné porušovanie zákonov nielen Slovenskej republiky, ale dokonca aj „zákonov slobodného človeka“, keďže tieto násobne porušujú ľudské práva!

Podľa môjho názoru človek nepotrebuje byť ani certifikovaný lekár, ani promovaný právnik aby si dokázal urobiť jasno ohľadom rozhodnutia či očkovať alebo neočkovať svoje dieťa. Aby som bol objektívny – prehlasujem, že nie som ani lekár, ani právnik, ani farmaceut, nepredkladám tu svoje názory ako zástupca žiadnej politickej strany či vyjadrenia akejkoľvek cirkvi, ani združenia občanov. Tento článok prosím chápte ako súkromný názor jedného občana, ktorý by si rád zachoval slobodu voľby vo svojich názoroch a vo svojom konaní, a ktorému záleží na tom, aby mali možnosť slobodne sa rozhodovať aj ostatní ľudia.

S týmto účelom – takto otvorene komunikovaným – som napísal tento článok a poskytol odkazy na niektoré iné zdroje, s ktorými sa sčasti – či úplne zhodujem. Prehlasujem, že zdroje, ktoré tu uvádzam nemajú so mnou, či ja s nimi žiaden priamy, či nepriamy vzťah a tiež prehlasujem, že ich uvádzam (rovanko ako aj celý tento článok) z dôvodov nekomerčných. Mojim motívom je prispieť k možnosti prístupu k informáciam a umožniť tak človeku slobodne sa rozhodnúť ako chce konať. Podotýkam tiež, že je súčasťou môjho osobného presvedčenia povinnosť občana dodržiavať zákony krajiny, ktorej je príslušníkom, čo bezdiskusne znamená, že nikoho nenavádzam na to, aby robil čokoľvek, čo by bolo v akejkoľvek miere v rozpore zo zákonodarstvom Slovenskej republiky, či akejkoľvek inej krajiny, ktorej je príslušníkom.

Téma OČKOVANIE sa dnes v spoločnosti našťastie pretriasa o niečo viac, ako tomu bývalo v nedávnej minulosti. Napriek tomu narážam ohľadom tejto témy na rôzne situácie, ktoré ma vôbec netešia. Jednak vnímam, že sú ľudia ohľadom očkovania nielen nevzdelaní, ale často dokonca ľahostajní; ďalej vnímam, že aj keď niekto nie je ľahostajný, je mu dosť zaťažko vyznať sa v tom víre informácií a dostať sa k tým správnym; no a potom je tu ešte faktor propagandy očkovania, ktorý okrem toho, že šíri falošné informácie o potrebe očkovania, tiež (bohužiaľ „úspešne“) zastiera pravdu o tomto podvode na ľudí.

Najhoršie na tom celom je, že farmaceutické giganty nepoznajú vo svojom barbarstve hraníc a útočia svojou profesionálnou propagandou (využívajúc profesionálne PR agentúry) skrz inštancie akými sú lekári či štátne orgány (údajne zodpovedné za zdravie populácie) na široké masy obyvateľstva, obzvlášť na rodičov. Rodičia sú zavádzaní do klamu, že pre ochranu zdravia svojich detí ich potrebujú očkovať. Navyše, na Slovensku sa snažia vytvoriť zdanie, že očkovanie je nielen prospešné, ale dokonca aj povinné.

Tým, že sa na Slovensku propaguje výloha našej legislatívy spôsobom, že očkovanie je povinné, nastáva mnohonásobné porušovanie zákonov nielen Slovenskej republiky, ale dokonca aj „zákonov slobodného človeka“, keďže tieto násobne porušujú ľudské práva!

Podľa môjho názoru človek nepotrebuje byť ani certifikovaný lekár, ani promovaný právnik aby si dokázal urobiť jasno ohľadom rozhodnutia či očkovať alebo neočkovať svoje dieťa. Aby som bol objektívny – prehlasujem, že nie som ani lekár, ani právnik, ani farmaceut, nepredkladám tu svoje názory ako zástupca žiadnej politickej strany či vyjadrenia akejkoľvek cirkvi, ani združenia občanov. Tento článok prosím chápte ako súkromný názor jedného občana, ktorý by si rád zachoval slobodu voľby vo svojich názoroch a vo svojom konaní, a ktorému záleží na tom, aby mali možnosť slobodne sa rozhodovať aj ostatní ľudia.

S týmto účelom – takto otvorene komunikovaným – som napísal tento článok a poskytol odkazy na niektoré iné zdroje, s ktorými sa sčasti – či úplne zhodujem. Prehlasujem, že zdroje, ktoré tu uvádzam nemajú so mnou, či ja s nimi žiaden priamy, či nepriamy vzťah a tiež prehlasujem, že ich uvádzam (rovanko ako aj celý tento článok) z dôvodov nekomerčných. Mojim motívom je prispieť k možnosti prístupu k informáciam a umožniť tak človeku slobodne sa rozhodnúť ako chce konať. Podotýkam tiež, že je súčasťou môjho osobného presvedčenia povinnosť občana dodržiavať zákony krajiny, ktorej je príslušníkom, čo bezdiskusne znamená, že nikoho nenavádzam na to, aby robil čokoľvek, čo by bolo v akejkoľvek miere v rozpore zo zákonodarstvom Slovenskej republiky, či akejkoľvek inej krajiny, ktorej je príslušníkom.

Ďalej nasleduje:

1. Odkazy na stránky, na ktoré by som rád upozornil pri uvažovaní o očkovaní / neočkovaní.
2. Očkovanie obyvateľstva -výkonný nástroj niekoľkých mocných jedincov planéty.
3. Literatúra pojednávajúca o očkovaní / neočkovaní.
4. Moje pojednanie o (mojom) výklade legislatívnej stránky na tému ne/očkovanie v SR.

1. Odkazy na stránky o očkovaní / neočkovaní:

• SLBODA V OČKOVANÍ – Necenzurované informácie o očkovaní.
• RIZIKÁ OČKOVANIA – Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
• LEGISLATÍVA – ohľadom (ne)očkovania.
• „Očkovanie je obrovský podvod“ – John Virapen, bývalý riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Eli Lilly a autor knihy „Nežiadúci účinok – smrť.“
• Bill Gates: Vakcíny majú znížiť populáciu + video
• Štrasburský súd – Odškodné za nútené očkovanie.
• Ako sa vyrába očkovacia propaganda.

2. Očkovanie obyvateľstva je výkonným nástrojom niekoľkých mocných jedincov planéty

Dr. John Virapen – ex-riaditeľ farmaceutického koncernu Eli Lilly napísal knihu Vedľajší účinok: Smrť. V tejto knihe odhaľuje nekalé praktiky farmaceutického priemyslu, podvody pri registrácii liekov a liečiv, skutočné zámery farmaceutov – a medzi tým všetkým tam priamo popisuje aj očkovanie. Čo ho – ako bývalého (aktívneho) prisluhovača týchto „podvodníkov so zdravím“ – viedlo k tomu, aby vystúpil z ich radov a informoval pravdivo širokú verejnosť bolo práve jeho zdesenie, keď si uvedomil, že jeho malý syn by teraz mal byť očkovaný.

V júni 2011 zorganizovalo občianske združenie Občianska komisia za ľudské práva v Košiciach a Bratislave konferenciu s Dr. Johnom Virapenom, kde o tom osobne hovoril. V Košiciach som pomáhal túto akciu zorganizovať aj ja osobne, konferenciu som osobne tlmočil cca 350 poslucháčom – Dr. John Virapen hovoril o vyslovenej manipulácii s očkovacími látkami a o tom, že sú vyrobené tak, aby „vyrábali“ pacientov. Okrem toho som s Dr. Johnom Virapenom viedol pred a po konferencii niekoľko hodinové osobné rozhovory, kde mi odhaľoval praktiky farmaceutických spoločností – aj tie s očkovaním.

Bill Gates – zakladeľ spoločnosti Microsoft sa nechal na jednej zo svojich konferencií počuť, že spôsob akým vyriešime zvýšené CO2 v ovzduší je ten, že znížime veľkosť populácie (depopulizácia spoločnosti) a to dosiahneme sterilizáciou obyvateľstva a očkovaním! Následne na to som v novinách videl článok o tom, ako nadácia Billa Gates-a darovala niekoľko miliárd dolárov na očkovanie afrického obyvateľstva. Je ľahké nájsť tento jeho bratovražedný preslov – na YouTube si to môžete vyhľadať. Stačí napísať: „bill gates depopulization“.

3. Literatúra o očkovaní / neočkovaní:

• Knihy o (ne)očkovaní
• Dr. John Virapen: Nežiadúci účinok – smrť

4. Moje pojednanie o mojom výklade o očkovaní / neočkovaní na SR:

• POSKYTNUTIE INFORMÁCIE O ODMIETNUTÍ OČKOVANIA DETSKÝM LEKÁROM:

Podľa Zákona č. 428/2002 Z.z. O ochrane osobných údajov nemožno poskytovať osobné údaje tretím osobám.

Rozsah osobných údajov, ktoré lekár regionálnemu úradu zdravotníctva poskytuje je upravený vyhláškou č. 585/2008 Z.z. a neupravuje ho zákon č. 355/2007 Z.z., čím dochádza k rozporu s ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z., pretože podľa čl. 7 ods. 1 Ú́stavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD (citujem) „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.“

• OČKOVANIE BEZ PREDOŠLÉHO KOMPLEXNÉHO VYŠETRENIA:

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. nie je fyzická osoba povinná podrobiť sa povinnému očkovaniu, ak tomu nezodpovedá jej zdravotný stav, t.j. ak sú známe kontraindikácie. Tomu zodpovedá aj postup vykonávania očkovania lekárom alebo ním poverenou sestrou upravený v § 13 ods. 1 prvá veta a ods. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorých znenie je nasledovné: „Očkovanie osôb vykonáva lekár na základe preskripčného obmedzenia alebo ním poverená sestra po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku. Očkovanie vykoná lekár po poučení osoby o charaktere očkovania a po jej lekárskom vyšetrení; do zdravotnej dokumentácie vyznačí indikáciu alebo kontraindikáciu očkovania podľa § 5 ods. 3“.

• MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY POVINNÉHO OČKOVANIA:

Možné vedľajšie účinky resp. i závažné nežiaduce účinky povinného očkovania sú jeho nespochybniteľným sprievodným javom a nikde nie je zaručené, že nenastanú práve u aktuálne očkovaného pacienta. Reálny výskyt nežiaducich účinkov preukazuje napr. i ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., v zmysle ktorého majú lekári oznamovať nežiaduce účinky, ktoré sa u očkovanej osoby vyskytli po očkovaní Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv a regionálnemu úradu na tlačivách uvedených v prílohe č. 4 vyhlášky. Nežiaduce účinky taktiež vyplývajú z príbalových letákov jednotlivých vakcín ako i z iných oficiálnych zdrojov. Som toho názoru, že žiaden lekár by nebol ochotný vydať komukoľvek, t.j. aj zákonným zástupcom maloletého dieťaťa potvrdenie o vylúčení akýchkoľvek možným komplikácií po vykonaní očkovania.

Hlavný hygienik SR – Gabriel Šimko prehlásil dňa 10.01.2011 v správach a komentároch na STV1, že : „pokiaľ ide o karcinogén, neexistuje žiadna bezpečná hranica…“. Jednalo sa síce o vyjadrenie v súvislosti s kontamináciou vajec dovezených z Nemecka (kontaminácia dioxínom), avšak je známe, že karcinogény (napr. formaldehyd, fenol, fenoxyetanol) sú bežnou súčasťou očkovacích vakcín. Ak je hrozba nežiaducich účinkov z pohľadu zákonných zástupcov neakceptovateľná, a zároveň je očkovanie proti ich presvedčeniu, slobode myslenia, náboženského vyznania a viery, ukladanie sankcií za uplatňovanie ich základných práv a slobôd je v rozpore so zákonom a Ústavou SR. Nie je v právnom štáte akceptovateľný stav, aby z uvedených dôvodov bola táto skupina obyvateľstva z dôvodu svojho presvedčenia vyčleňovaná zo spoločnosti.

• POVINNOSŤ PODROBIŤ SA OČKOVANIU JE V ROZPORE S ÚSTAVOU SR:

Povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu je síce stanovená zákonom, ale nie sú splnené dve podmienky, ktoré uplatňuje článok 13 ods. 1 Ústavy SR a jeho výklad. Povinnosť podrobiť sa očkovaniu je teda v rozpore s Ústavou SR.

• Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. platí, že : „fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam“.

Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z.: „Ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa.“
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z.z.:

„(1) Opatrenia na predchádzanie ochoreniam sú a) opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení,
(2) Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú
d) osobitné a mimoriadne očkovanie, očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia, očkovanie osobitných skupín obyvateľstva.“

Tu je zjavná absencia povinného očkovania medzi opatreniami, ktoré predchádzajú vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ktoré je upravené len v § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z.

• Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. je jedným z druhov očkovania povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek, uvedené v písm. a) tohto ustanovenia.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 vyhlášky č. 585/2008 Z.z.: „Podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2.“

Ustanovenie § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. stanovuje druhy a prvé termíny očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek. V časti A prílohy č. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sú stanovené očkovacie postupy na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek, pričom v bode 1 sú uvedené postupy pri očkovaní detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám, detskej obrne a pneumokokovým invazívnym ochoreniam a v písm. b) je konkrétne stanovený vek detí, kedy sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a proti detskej obrne.

Povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu je síce stanovená zákonom, ale nie sú splnené dve podmienky, ktoré upravuje článok 13 ods. 1 Ústavy SR a jeho výklad.

Článok 13 ods. 1 Ústavy SR: „Povinnosti možno ukladať:

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,                                                                                                                                                              b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“

Formálnou podmienkou súladu povinností s Ústavou SR je uloženie povinnosti pri zachovaní pravidiel určených pre ukladanie povinností. Za účelom ochrany základných práv a slobôd sa táto úprava interpretuje veľmi striktne, čo znamená, že predpokladom je splnomocnenie uvedené v zákone spolu so splnením podmienky náležitej kvality udeleného splnomocnenia, ktoré sa dosiahne jedine vtedy, ak splnomocnenie jednoznačne vymedzí hranice, v ktorých je podzákonná úprava prípustná.

Podľa ustanovenia § 62 písm. a) zákona, ktoré obsahuje splnomocňovacie ustanovenia, Ministerstvo zdravotníctva ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

Toto je znenie splnomocňujúceho ustanovenia zákona, ktorým splnomocňuje vyhlášku na uloženie povinnosti. Z toho vyplýva, že formálna podmienka splnená nie je, keďže splnomocnenie jednoznačne nevymedzilo hranice, v akých je prípustná úprava vo vyhláške, nie sú stanovené nijaké medze, teda nie je splnená podmienka „v medziach zákona“.

Podľa nálezu Ústavného súdu III. ÚS 100/02 z 30. januára 2003: „Pokiaľ ide o realizáciu ústavného príkazu povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd vyplývajúcich z čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, nemôže byť vo všeobecne záväznom nariadení uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone. Nerešpektovanie uvedeného príkazu ústavy by znamenalo negáciu zvrchovanosti zákona, a tým popretie samotného princípu právneho štátu.“

Materiálnou podmienkou, ktorá sa musí splniť, je zachovanie základného práva a slobody. Ak sa povinnosťou poprie základné právo alebo sloboda, materiálna podmienka čl. 13 ods. 1 nie je splnená. Za popretie základného práva nemožno označiť iba zrušenie základného práva alebo slobody, ale aj uloženie povinnosti, ktorej plnenie má za následok, že základné právo alebo sloboda sa pre oprávnenú osobu stane nedostupné alebo pred orgánom verejnej moci nevymožiteľné.

Vyhláškou č. 585/2008 Z.z. sú obmedzované základné ľudské práva a slobody, deklarované dokonca i v Ústave SR; a to najmä:

– čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.“
– čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“
– čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“
– čl. 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“
– čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“
– čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“

Povinnosť očkovania, nebola stanovená v medziach zákona a nie sú ňou zachované základné ľudské práva a slobody.

Mám za to, že ústavne konformný výklad zákonov musí mať prednosť pred inými, ústavne nekonformným výkladmi, kčomu sa vyjadril Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach nasledovne: „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.” (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07).

V súvislosti s odôvodnením ÚVZ SR vo veci výkladu informovaného súhlasu, že tento: „je všeobecným dokladom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na prejavenie vôle pacienta (resp. jeho zákonného zástupcu) k akémukoľvek zdravotnému výkonu, spravidla však nie k povinnému výkonu (str. 6)“, si dovoľujeme poukázať na znenie príslušných ustanovení zákona. Ustanovenie § 11 ods. 8 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z.: „Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9).“

V zmysle § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z. : „Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade:
a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.“

Očkovanie vrátane povinného očkovania nie je v tomto ustanovení uvedené, ide o taxatívny výpočet, to znamená, že tak ÚVZ SR ako aj RÚVZ nemôže tvrdiť, že okrem iného sa to vzťahuje aj na očkovanie, ktoré tam zjavne uvedené nie je. To znamená, že na vykonanie povinného očkovania sa vyžaduje informovaný súhlas rodičov dieťaťa.

• POVINNOSŤ PODROBIŤ SA OČKOVANIU JE V ROZPORE S DOHOVROM O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A DÔSTOJNOSTI ČLOVEKA:

Nám, ako občanom SR sú práva garantované nielen Ústavou SR, ale aj Medzinárodnou zmluvou – Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, ktorý SR ratifikovala a je v platnosti od roku 1999.

Slovenská republika ratifikovala Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (Dohovor o ľudských právach a biomedicíne) (ďalej len Dohovor). Dohovor nadobudol v Slovenskej republike platnosť 01.12.1999 a bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 40/2000 Z.z.

V zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

Dohovor je ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá upravuje ľudské práva a základné slobody a ktorá poskytuje väčší rozsah týchto práv a slobôd ako poskytuje Ústava SR.

• Podľa čl. 5 Dohovoru: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.“

• Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“

• Podľa čl. 26 ods. 1 Dohovoru: „Výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných.“

V zmysle Dohovoru ma každý právo očkovanie ako zásah v oblasti zdravia odmietnuť. Článok 26 Dohovoru umožňuje štátu obmedziť toto právo formou zákona len v prípadoch, kedy je to nutné k ochrane verejného zdravia. Toto treba zo strany štátu preukázať. Povinné očkovanie voči stanoveným chorobám ako je záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna a ďalšie nemá dostatočne preukázanú efektívnosť v prevencii šírenia ochorenia, existujú iné opatrenia, ktoré spoľahlivo plnia účel (napr. karanténa) v prípade nakazenia.

Ústava SR v čl. 13 ods. 4 stanovuje:

„Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“
V prípade povinného očkovania táto podstata a zmysel chýba.

• CIEĽ (OCRHANA VEREJNÉHO ZDRAVIA) SA OČKOVANÍM NADARÍ NAPĹŇAŤ:

Cieľ, ktorý príslušné orgány v prípade očkovania oficiálne deklarujú – ochrana pred šírením prenosných chorôb a tým pádom ochrana verejného zdravia sa podľa oficiálnych štatistík očkovaním vôbec nedarí napĺňať.

Ustanovený cieľ, ktorým by mala byť v prípade očkovania ochrana pred šírením prenosných chorôb a tým pádom ochrana verejného zdravia, bohužiaľ, nie je reálne splniteľný. Ako to dokumentuje situácia z posledného diania na Slovensku, očkovaní jedinci sa alarmujúcim spôsobom podieľajú na šírení choroby pertussis a ohrozujú tak verejné zdravie. Podľa oficiálnych štatistík ÚVZ bolo v r. 2008 66% chorých na čierny kašeľ plne zaočkovaných všetkými tromi dávkami očkovania. V r. 2009 až 80% chorých na čierny kašeľ so známym očkovacím statusom bolo plne zaočkovaných tromi dávkami.

Ohrozovať verejne zdravie môže iba osoba chorá na určité nebezpečné nákazlivé choroby a nie osoba zdravá. V zmysle § 2 ods. 1 písm. zd) zákona č. 355/2007 Z.z. je pojem ohrozenie verejného zdravia definovaný ako „nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takého ohrozenia verejného zdravia, ktoré má medzinárodný dosah“. Ohrozovanie verejného zdravia je taký pojem, ktorý nemožno voľne vykladať a voľne si stanovovať medze, ale možno ho vykladať len tak, ako naozaj vyplýva z tohto slovného spojenia pri použití jazykového a logického výkladu s prihliadnutím na jeho legálnu definíciu.

Ak nie je nebezpečenstvo nákazy dostatočne odôvodnené a teda nie je ohrozené verejné zdravie, potom je uloženie takejto povinnosti v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, ktorý má ako medzinárodná zmluva, ku ktorej SR pristúpila vyššiu právnu silu ako zákon a vykonávacie predpisy k nim.

Ešte raz, podľa čl. 26 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny nestačí, aby bolo obmedzenie práv vyplývajúcich z Dohovoru v záujme ochrany verejného zdravia stanovené inými prostriedkami ako zákonom.

ÚVZ SR a niektorí odborníci používajú pri argumentácii o potrebnosti očkovania pojem „kolektívna imunita“. Tzv. kolektívna imunita sa podľa nich dosiahne, ak je chránených aspoň 90% populácie. Podľa stanoviska UVZ SR zo dňa 03.01.2011 je to až 95%. Vtedy sa údajne minimalizuje riziko zavlečenia a rozšírenia infekcie, t.j. „očkovaní chránia aj neočkovaných“. Zaočkovanosť ale neznamená automaticky ochranu. Uvádzajú to aj výrobcovia vakcín, dokonca priamo v príbalovej informácii.

Na potvrdenie uvádzam ďalší príklad: V r. 2010 bola novelizovaná vyhláška č. 585/2008 Z.z. a to tak, že do vyhlášky bolo pridané preočkovanie 13-ročných detí proti čiernemu kašľu. Hlavným dôvodom bolo tvrdenie MUDr. Márie Avdičovej, epidemiologičky RÚVZ BB, že „Päť rokov po očkovaní klesá úroveň protilátok tak, že už nedosahuje ochrannú hladinu. Preto sa ukazuje nevyhnutné zaviesť ďalšie preočkovania“. Takže ak boli do toho času preočkovávané 6-ročné deti, už u 11-ročných (6 + 5 = 11) úroveň protilátok nedosahovala ochrannú hladinu. Rovnako ani u zvyšku populácie, keďže dospelí sa nepreočkovávajú proti čiernemu kašľu. Ak veková kategória 0-11 r. tvorí 10% populácie, tak nechránená časť činí 90% populácie! Je to presne opačný pomer, než si vyžaduje pravidlo kolektívnej imunity. Je preto nezmyselné vyžadovať očkovanie zdôvodu spolupodieľania sa na vytváraní kolektívnej imunity, keďže ju nedosahujeme ani zďaleka. Je diskriminačné obviňovať nezaočkované dieťa z ohrozovania verejného zdravia v situácii, keď u nás nie je chránených až 90% populácie.

• OČKOVANIE DETÍ V KRAJINÁCH S POROVNATEĽNÝM PRÁVNYM SYSTÉMOM:

Očkovanie detí v krajinách s porovnateľným právnym systémom je DOBROVOĽNÉ a založené NA SLOBODNEJ VÔLI právnych zástupcov maloletých.

Liga lidských práv so sídlom v Brne vypracovala analýzu, v ktorej porovnávala právne systémy očkovania detí vo vybraných európskych štátoch. V závere analýzy konštatovala, že v krajinách ako Veľká Británia, Írsko, Nemecko alebo Rakúsko je očkovanie detí otázkou slobodnej vôle rodičov, ktorí nemôžu byť sankcionovaní za výkon práva. Obmedzenia sú možné len v prípade výskytu infekčných ochorení, kedy je možné neočkované dieťa vylúčiť z kolektívu z dôvodu ochrany verejného zdravia. Nakoľko je v Českej republike povinnosť očkovať dieťa upravená len vyhláškou, nie zákonom, nie je možné sankcionovať rodičov za nesplnenie tejto povinnosti pokutou. Podotýkame, že právna úprava v ČR je podobná slovenskej. Najvyšší správny súd ČR dospel v Rozsudku sp. zn. 3 Ads 42/2010 – 92 zo dňa 21.07.2010 k záveru, že podľa platného práva nie je možné sankcionovať porušenie povinnosti podrobiť sa pravidelnému očkovaniu a to z dôvodu, že povinnosť očkovania nie je dostatočne konkrétne upravená v zákone a fakticky ju nariaďuje len vyhláška ministerstva zdravotníctva. Najvyšší správny súd ČR vyslovil, že pokutovanie rodičov za neočkovanie detí je porušením čl. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorého môžu byť povinnosti uložené len na základe zákona a v jeho medziach. V odôvodnení rozhodnutia súd ďalej konštatoval, že skutková podstata správneho deliktu resp. priestupku musí byť dostatočne jasne a určito definovaná priamo zákonom, a nie len vykonávacou vyhláškou. Ministerstvo zdravotníctva mohlo doposiaľ vyhláškou stanoviť prakticky ľubovoľný rozsah tejto povinnosti a zároveň to i vynucovať pomocou sankcií, čo je podľa súdu neprijateľné.

Dôkazy:

• a) Analýza právnej úpravy vybraných európskych štátov, Liga lidských práv
• b) Rozsudok Najvyššieho správneho súdu v ČR sp. zn. 3 Ads 42/2010 – 92 zo dňa 21.07.2010

• RASOVÁ DISKRIMINÁCIA DETÍ RODIČOV NEPATRIACICH K MENŠINE

Vynucovaním očkovania detí nepatriacich k „menšine“ možno posudzovať ako rasovú diskrimináciu.

• Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“

• Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Toto právo býva podľa môjho právneho názoru v mnohých prípadoch hrubo porušované, keďže RÚVZ nijak netrestá príslušníkov rómskej menšiny za ten istý údajný priestupok, ktorého sa údajne dopustili mnohí „bieli“ občania. Je známe, že zaočkovanosť v „divokejších“ rómskych osadách je „nízka“,

(Viď citácia z „Výsledky pravidelného povinného očkovania detí v Slovenskej republike k 31.8.2011 uverejnenom na Epidomologickom informačnom systéme.) pričom sám ÚVZ SR tvrdí, že: „Dôvody nízkej zaočkovanosti sa každoročne opakujú bez známok zlepšenia a týkajú sa predovšetkým rómskych detí a nezodpovedného prístupu ich rodičov k očkovaniu. Riešenie takýchto prípadov priestupkovým konaním je iluzórne.“ (Referencia: Vyhodnotenie administratívnej kontroly očkovania v Slovenskej republike k 31.8.20120, str. 2, zverejnenou UVZSR.)

Môžeme sa tak cítiť rasovo/etnicky/národnostne diskriminovaní, pretože spomínaní príslušníci rómskej národnostnej menšiny nie sú za priestupok „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ nijak  sankcionovaní, čiže majú de facto právo bez akejkoľvek sankcie vyhnúť sa tzv. „povinnému“ očkovaniu, pričom mne je to upierané. Tým je porušený čl. 12 ods. 1 ako aj ods. 2 Ústavy SR, keďže sme znevýhodnení na základe „ národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine“. Dochádza tu k paradoxnej diskriminácii rodičov nepatriacich do „menšiny“, i keď sa zodpovedne a dôkladne starajú o zdravie svojich detí, voči rodičom, ktorí o zdravie svojich detí nedbajú vôbec, alebo ho dlhodobo zanedbávajú napr. nevhodnou výživou, nedostatočnou hygienou apod.

• Ďalej podľa čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Je známe, že niektoré očkovacie látky môžu v určitom počte prípadov zapríčiniť úmrtie očkovanej osoby, či už v prípade nesprávneho podania (intravenózneho (neúmyselne), prípadne podania napriek kontraindikáciám, ktoré sa, žiaľ, deje v neúnosne vysokej miere, hlavne v prípade nezahojenej chráničky po BCG vakcíne), ale nezriedka aj v prípade podania v súlade s odporúčaniami výrobcu. Povinným očkovaním je toto právo v nezanedbateľnej menšine prípadov porušené.

• Citácia z dokumentu „Výsledky pravidelného povinného očkovania detí v Slovenskej republike k 31.8.2011 uverejnenom na Epidomologickom informačnom systéme“:

Na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 % zaočkovanosti nedosiahlo 90 obvodov, čo predstavuje 7,0 % z celkového počtu 1282 pediatrických obvodov:

Kraj	Celkový počet pediatrických obvodov	Zaočkovanosť nižšia ako 90 %
		abs.	%
Bratislavský	152	7	4,6
Trnavský	127	3	2,4
Trenčiansky	141	8	8,8
Nitriansky	175	0	0,0
Žilinský	158	2	1,3
Banskobystrický	145	16	11,0
Prešovský	195	21	10,8
Košický	198	23	11,6
SPOLU	1 291	80	6,2

Najviac pediatrických obvodov so zaočkovanosťou nižšou ako 90 % bolo v rámci Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja.

Príčiny nízkej zaočkovanosti na okresnej úrovni, resp. na úrovni obvodov:
–    uplatňovanie trvalých kontraindikácií vo väčšine prípadov detským neurológom,
–    prevaha rómskych detí v obvode,
–    neočkovanie detí zo sociálne slabých rodín,
–    narodenie detí v zahraničí (v niektorých prípadoch chýba dokumentácia o očkovaní),
–    dlhodobý pobyt v zahraničí a migrácia rómskych detí (doočkovanie týchto detí je takmer nemožné pre ľahostajný prístup rodičov k očkovaniu; deti sú pritom u pediatra naďalej evidované, preto sú zahrnuté aj do počtu kontrolovaných detí),
–    odklad očkovania proti tuberkulóze najmä u rómskych novorodencov pre nízku pôrodnú hmotnosť, nedonosenosť a pod.,
–    nedostatok, resp. zrušenie rómskych asistentov, ktorí pomáhali pri zabezpečení očkovania v rómskych osadách,
–    nezodpovedný prístup rodičov k očkovaniu nerešpektujúcich výzvy pediatrov; niektoré deti vôbec nenavštevujú pediatra,
– …

• ZMENY „POVINNOSTI“ OČKOVANIA DETÍ – NAPR. PROTI TUBERKULÓZE:

Ak sa Vaše dieťa narodilo napr. v roku 2011, „muselo“ byť zaočkované proti TBC (tuberkulóze). Pričom od 1.1.2012 očkovanie proti TBC NIE JE povinné. Občan si pri očkovaní svojho dieťaťa nemôže byť istý, aká novinka v „povinnosti očkovania“ bude platná o krátku dobu nasledujúcu po tomto vynútenom očkovaní. Rovnako si nemôže byť istý ani tým, nakoľko bolo toto očkovanie naozaj potrebné.

• Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR – internetová stránka ÚVZ SR:

Zrušenie primovakcinácie novorodencov proti tuberkulóze – Informácia:
Očkovanie proti tuberkulóze má svoje opodstatnenie najmä v krajinách s vysokým rizikom šírenia tohto veľmi závažného ochorenia. Tuberkulóza z celosvetového hľadiska predstavuje jeden z najväčších problémov ľudstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) asi 2,8 milióna osôb ročne umiera na choroby priamo alebo nepriamo súvisiace s tuberkulózou. Podľa SZO sa plošné očkovanie odporúča zrušiť v tom prípade, ak je chorobnosť nižšia ako 12 prípadov na 100 000 obyvateľov v danej krajine. Na Slovensku pozorujeme v posledných rokoch klesajúci trend výskytu tuberkulózy a kritérium SZO sme dosiahli v posledných dvoch rokoch.

Z vyššie spomínaných dôvodov bola diskusia medzi epidemiológmi a ftizeológmi o ponechaní očkovania proti tuberkulóze v plošnom povinnom očkovaní detí veľmi živá. Pracovná skupina pre imunizáciu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) nakoniec odporučila zrušiť plošnú primovakcináciu novorodencov v Slovenskej republike. Dňom 1. 1. 2012 sa ruší povinné pravidelné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze. ÚVZ SR však bude naďalej  monitorovať epidemiologickú situáciu vo výskyte tuberkulózy.

• Zrušené očkovanie proti TBC u detí

Hlavný hygienik SR Gabriel Šimko informuje: „Dňom 1. januára 2012 nadobudla účinnosť vyhláška MZ SR č. 544/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky č. 273/2010 Z. z. V súlade s predmetnou vyhláškou sa ruší od 1. 1. 2012 povinné pravidelné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze.“
Toto očkovanie sa do roku 2012 realizovalo medzi 4. dňom až 6. týždňom po narodení dieťaťa.

Spracované podľa www.uvzsr.sk

zdroj: http://detskechoroby.rodinka.sk/viac-o-ockovani/ockovaci-kalendar/ockovanie-v-roku-2012/ockovaci-kalendar-2012/

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Pre ďalšie info o témach podobných s OČKOVANÍM pozri tiež moje kategórie: o ZDRAVÍ, o POTRAVINÁCH a o VITAMÍNOCH.

Pre automatický odber noviniek na tejto stránke sa môžeš zaregistrovať hore na stránke (vpravo) tak, že tam vložíš svoj email.

Napísať mi môžeš cez kategóriu Ing. Peter Kokoľus, a tam: Napíšte MI.

Ďalej nasluduje:

1. Odkazy na stránky, na ktoré by som rád upozornil pri uvažovaní o očkovaní / neočkovaní.
2. Očkovanie obyvateľstva -výkonný nástroj niekoľkých mocných jedincov planéty.
3. Literatúra pojednávajúca o očkovaní / neočkovaní.
4. Moje pojednanie o (mojom) výklade legislatívnej stránky na tému ne/očkovanie v SR.

1. Odkazy na stránky o očkovaní / neočkovaní:

• SLBODA V OČKOVANÍ – Necenzurované informácie o očkovaní.
• RIZIKÁ OČKOVANIA – Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
• LEGISLATÍVA – ohľadom (ne)očkovania.
• „Očkovanie je obrovský podvod“ – John Virapen, bývalý riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Eli Lilly a autor knihy „Nežiadúci účinok – smrť.“
• Bill Gates: Vakcíny majú znížiť populáciu + video
• Štrasburský súd – Odškodné za nútené očkovanie.
• Ako sa vyrába očkovacia propaganda.

2. Očkovanie obyvateľstva je výkonným nástrojom niekoľkých mocných jedincov planéty

Dr. John Virapen – ex-riaditeľ farmaceutického koncernu Eli Lilly napísal knihu Vedľajší účinok: Smrť. V tejto knihe odhaľuje nekalé praktiky farmaceutického priemyslu, podvody pri registrácii liekov a liečiv, skutočné zámery farmaceutov – a medzi tým všetkým tam priamo popisuje aj očkovanie. Čo ho – ako bývalého (aktívneho) prisluhovača týchto „podvodníkov so zdravím“ – viedlo k tomu, aby vystúpil z ich radov a informoval pravdivo širokú verejnosť bolo práve jeho zdesenie, keď si uvedomil, že jeho malý syn by teraz mal byť očkovaný.

V júni 2011 zorganizovalo občianske združenie Občianska komisia za ľudské práva v Košiciach a Bratislave konferenciu s Dr. Johnom Virapenom, kde o tom osobne hovoril. V Košiciach som pomáhal túto akciu zorganizovať aj ja osobne, konferenciu som osobne tlmočil cca 350 poslucháčom – Dr. John Virapen hovoril o vyslovenej manipulácii s očkovacími látkami a o tom, že sú vyrobené tak, aby „vyrábali“ pacientov. Okrem toho som s Dr. Johnom Virapenom viedol pred a po konferencii niekoľko hodinové osobné rozhovory, kde mi odhaľoval praktiky farmaceutických spoločností – aj tie s očkovaním.

Bill Gates – zakladeľ spoločnosti Microsoft sa nechal na jednej zo svojich konferencií počuť, že spôsob akým vyriešime zvýšené CO2 v ovzduší je ten, že znížime veľkosť populácie (depopulizácia spoločnosti) a to dosiahneme sterilizáciou obyvateľstva a očkovaním! Následne na to som v novinách videl článok o tom, ako nadácia Billa Gates-a darovala niekoľko miliárd dolárov na očkovanie afrického obyvateľstva. Je ľahké nájsť tento jeho bratovražedný preslov – na YouTube si to môžete vyhľadať. Stačí napísať: „bill gates depopulization“.

3. Literatúra o očkovaní / neočkovaní:

• Knihy o (ne)očkovaní
• Dr. John Virapen: Nežiadúci účinok – smrť

4. Moje pojednanie o mojom výklade o očkovaní / neočkovaní na SR:

• POSKYTNUTIE INFORMÁCIE O ODMIETNUTÍ OČKOVANIA DETSKÝM LEKÁROM:

Podľa Zákona č. 428/2002 Z.z. O ochrane osobných údajov nemožno poskytovať osobné údaje tretím osobám.

Rozsah osobných údajov, ktoré lekár regionálnemu úradu zdravotníctva poskytuje je upravený vyhláškou č. 585/2008 Z.z. a neupravuje ho zákon č. 355/2007 Z.z., čím dochádza k rozporu s ustanovením § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z., pretože podľa čl. 7 ods. 1 Ú́stavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD (citujem) „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.“

• OČKOVANIE BEZ PREDOŠLÉHO KOMPLEXNÉHO VYŠETRENIA:

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. nie je fyzická osoba povinná podrobiť sa povinnému očkovaniu, ak tomu nezodpovedá jej zdravotný stav, t.j. ak sú známe kontraindikácie. Tomu zodpovedá aj postup vykonávania očkovania lekárom alebo ním poverenou sestrou upravený v § 13 ods. 1 prvá veta a ods. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorých znenie je nasledovné: „Očkovanie osôb vykonáva lekár na základe preskripčného obmedzenia alebo ním poverená sestra po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku. Očkovanie vykoná lekár po poučení osoby o charaktere očkovania a po jej lekárskom vyšetrení; do zdravotnej dokumentácie vyznačí indikáciu alebo kontraindikáciu očkovania podľa § 5 ods. 3“.

• MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY POVINNÉHO OČKOVANIA:

Možné vedľajšie účinky resp. i závažné nežiaduce účinky povinného očkovania sú jeho nespochybniteľným sprievodným javom a nikde nie je zaručené, že nenastanú práve u aktuálne očkovaného pacienta. Reálny výskyt nežiaducich účinkov preukazuje napr. i ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., v zmysle ktorého majú lekári oznamovať nežiaduce účinky, ktoré sa u očkovanej osoby vyskytli po očkovaní Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv a regionálnemu úradu na tlačivách uvedených v prílohe č. 4 vyhlášky. Nežiaduce účinky taktiež vyplývajú z príbalových letákov jednotlivých vakcín ako i z iných oficiálnych zdrojov. Som toho názoru, že žiaden lekár by nebol ochotný vydať komukoľvek, t.j. aj zákonným zástupcom maloletého dieťaťa potvrdenie o vylúčení akýchkoľvek možným komplikácií po vykonaní očkovania.

Hlavný hygienik SR – Gabriel Šimko prehlásil dňa 10.01.2011 v správach a komentároch na STV1, že : „pokiaľ ide o karcinogén, neexistuje žiadna bezpečná hranica…“. Jednalo sa síce o vyjadrenie v súvislosti s kontamináciou vajec dovezených z Nemecka (kontaminácia dioxínom), avšak je známe, že karcinogény (napr. formaldehyd, fenol, fenoxyetanol) sú bežnou súčasťou očkovacích vakcín. Ak je hrozba nežiaducich účinkov z pohľadu zákonných zástupcov neakceptovateľná, a zároveň je očkovanie proti ich presvedčeniu, slobode myslenia, náboženského vyznania a viery, ukladanie sankcií za uplatňovanie ich základných práv a slobôd je v rozpore so zákonom a Ústavou SR. Nie je v právnom štáte akceptovateľný stav, aby z uvedených dôvodov bola táto skupina obyvateľstva z dôvodu svojho presvedčenia vyčleňovaná zo spoločnosti.

• POVINNOSŤ PODROBIŤ SA OČKOVANIU JE V ROZPORE S ÚSTAVOU SR:

Povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu je síce stanovená zákonom, ale nie sú splnené dve podmienky, ktoré uplatňuje článok 13 ods. 1 Ústavy SR a jeho výklad. Povinnosť podrobiť sa očkovaniu je teda v rozpore s Ústavou SR.

• • Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. platí, že : „fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam“.

Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z.: „Ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa.“
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z.z.:

„(1) Opatrenia na predchádzanie ochoreniam sú a) opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení,
(2) Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú
d) osobitné a mimoriadne očkovanie, očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia, očkovanie osobitných skupín obyvateľstva.“

Tu je zjavná absencia povinného očkovania medzi opatreniami, ktoré predchádzajú vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ktoré je upravené len v § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z.

• • Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. je jedným z druhov očkovania povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek, uvedené v písm. a) tohto ustanovenia.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 vyhlášky č. 585/2008 Z.z.: „Podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2.“

Ustanovenie § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. stanovuje druhy a prvé termíny očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek. V časti A prílohy č. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. sú stanovené očkovacie postupy na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek, pričom v bode 1 sú uvedené postupy pri očkovaní detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám, detskej obrne a pneumokokovým invazívnym ochoreniam a v písm. b) je konkrétne stanovený vek detí, kedy sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a proti detskej obrne.

Povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu je síce stanovená zákonom, ale nie sú splnené dve podmienky, ktoré upravuje článok 13 ods. 1 Ústavy SR a jeho výklad.

Článok 13 ods. 1 Ústavy SR: „Povinnosti možno ukladať:

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,                                                                                                                                                              b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“

Formálnou podmienkou súladu povinností s Ústavou SR je uloženie povinnosti pri zachovaní pravidiel určených pre ukladanie povinností. Za účelom ochrany základných práv a slobôd sa táto úprava interpretuje veľmi striktne, čo znamená, že predpokladom je splnomocnenie uvedené v zákone spolu so splnením podmienky náležitej kvality udeleného splnomocnenia, ktoré sa dosiahne jedine vtedy, ak splnomocnenie jednoznačne vymedzí hranice, v ktorých je podzákonná úprava prípustná.

Podľa ustanovenia § 62 písm. a) zákona, ktoré obsahuje splnomocňovacie ustanovenia, Ministerstvo zdravotníctva ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

Toto je znenie splnomocňujúceho ustanovenia zákona, ktorým splnomocňuje vyhlášku na uloženie povinnosti. Z toho vyplýva, že formálna podmienka splnená nie je, keďže splnomocnenie jednoznačne nevymedzilo hranice, v akých je prípustná úprava vo vyhláške, nie sú stanovené nijaké medze, teda nie je splnená podmienka „v medziach zákona“.

Podľa nálezu Ústavného súdu III. ÚS 100/02 z 30. januára 2003: „Pokiaľ ide o realizáciu ústavného príkazu povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd vyplývajúcich z čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, nemôže byť vo všeobecne záväznom nariadení uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone. Nerešpektovanie uvedeného príkazu ústavy by znamenalo negáciu zvrchovanosti zákona, a tým popretie samotného princípu právneho štátu.“

Materiálnou podmienkou, ktorá sa musí splniť, je zachovanie základného práva a slobody. Ak sa povinnosťou poprie základné právo alebo sloboda, materiálna podmienka čl. 13 ods. 1 nie je splnená. Za popretie základného práva nemožno označiť iba zrušenie základného práva alebo slobody, ale aj uloženie povinnosti, ktorej plnenie má za následok, že základné právo alebo sloboda sa pre oprávnenú osobu stane nedostupné alebo pred orgánom verejnej moci nevymožiteľné.

Vyhláškou č. 585/2008 Z.z. sú obmedzované základné ľudské práva a slobody, deklarované dokonca i v Ústave SR; a to najmä:

– čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.“
– čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“
– čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“
– čl. 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“
– čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“
– čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“

Povinnosť očkovania, nebola stanovená v medziach zákona a nie sú ňou zachované základné ľudské práva a slobody.

Mám za to, že ústavne konformný výklad zákonov musí mať prednosť pred inými, ústavne nekonformným výkladmi, kčomu sa vyjadril Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach nasledovne: „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.” (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07).

V súvislosti s odôvodnením ÚVZ SR vo veci výkladu informovaného súhlasu, že tento: „je všeobecným dokladom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na prejavenie vôle pacienta (resp. jeho zákonného zástupcu) k akémukoľvek zdravotnému výkonu, spravidla však nie k povinnému výkonu (str. 6)“, si dovoľujeme poukázať na znenie príslušných ustanovení zákona. Ustanovenie § 11 ods. 8 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z.: „Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9).“

V zmysle § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z. : „Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade:
a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.“

Očkovanie vrátane povinného očkovania nie je v tomto ustanovení uvedené, ide o taxatívny výpočet, to znamená, že tak ÚVZ SR ako aj RÚVZ nemôže tvrdiť, že okrem iného sa to vzťahuje aj na očkovanie, ktoré tam zjavne uvedené nie je. To znamená, že na vykonanie povinného očkovania sa vyžaduje informovaný súhlas rodičov dieťaťa.

• POVINNOSŤ PODROBIŤ SA OČKOVANIU JE V ROZPORE S DOHOVROM O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A DÔSTOJNOSTI ČLOVEKA:

Nám, ako občanom SR sú práva garantované nielen Ústavou SR, ale aj Medzinárodnou zmluvou – Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, ktorý SR ratifikovala a je v platnosti od roku 1999.

Slovenská republika ratifikovala Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (Dohovor o ľudských právach a biomedicíne) (ďalej len Dohovor). Dohovor nadobudol v Slovenskej republike platnosť 01.12.1999 a bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 40/2000 Z.z.

V zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

Dohovor je ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá upravuje ľudské práva a základné slobody a ktorá poskytuje väčší rozsah týchto práv a slobôd ako poskytuje Ústava SR.

• Podľa čl. 5 Dohovoru: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.“

• Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“

• Podľa čl. 26 ods. 1 Dohovoru: „Výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných.“

V zmysle Dohovoru ma každý právo očkovanie ako zásah v oblasti zdravia odmietnuť. Článok 26 Dohovoru umožňuje štátu obmedziť toto právo formou zákona len v prípadoch, kedy je to nutné k ochrane verejného zdravia. Toto treba zo strany štátu preukázať. Povinné očkovanie voči stanoveným chorobám ako je záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna a ďalšie nemá dostatočne preukázanú efektívnosť v prevencii šírenia ochorenia, existujú iné opatrenia, ktoré spoľahlivo plnia účel (napr. karanténa) v prípade nakazenia.

Ústava SR v čl. 13 ods. 4 stanovuje:

„Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“
V prípade povinného očkovania táto podstata a zmysel chýba.

• CIEĽ (OCRHANA VEREJNÉHO ZDRAVIA) SA OČKOVANÍM NADARÍ NAPĹŇAŤ:

Cieľ, ktorý príslušné orgány v prípade očkovania oficiálne deklarujú – ochrana pred šírením prenosných chorôb a tým pádom ochrana verejného zdravia sa podľa oficiálnych štatistík očkovaním vôbec nedarí napĺňať.

Ustanovený cieľ, ktorým by mala byť v prípade očkovania ochrana pred šírením prenosných chorôb a tým pádom ochrana verejného zdravia, bohužiaľ, nie je reálne splniteľný. Ako to dokumentuje situácia z posledného diania na Slovensku, očkovaní jedinci sa alarmujúcim spôsobom podieľajú na šírení choroby pertussis a ohrozujú tak verejné zdravie. Podľa oficiálnych štatistík ÚVZ bolo v r. 2008 66% chorých na čierny kašeľ plne zaočkovaných všetkými tromi dávkami očkovania. V r. 2009 až 80% chorých na čierny kašeľ so známym očkovacím statusom bolo plne zaočkovaných tromi dávkami.

Ohrozovať verejne zdravie môže iba osoba chorá na určité nebezpečné nákazlivé choroby a nie osoba zdravá. V zmysle § 2 ods. 1 písm. zd) zákona č. 355/2007 Z.z. je pojem ohrozenie verejného zdravia definovaný ako „nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takého ohrozenia verejného zdravia, ktoré má medzinárodný dosah“. Ohrozovanie verejného zdravia je taký pojem, ktorý nemožno voľne vykladať a voľne si stanovovať medze, ale možno ho vykladať len tak, ako naozaj vyplýva z tohto slovného spojenia pri použití jazykového a logického výkladu s prihliadnutím na jeho legálnu definíciu.

Ak nie je nebezpečenstvo nákazy dostatočne odôvodnené a teda nie je ohrozené verejné zdravie, potom je uloženie takejto povinnosti v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, ktorý má ako medzinárodná zmluva, ku ktorej SR pristúpila vyššiu právnu silu ako zákon a vykonávacie predpisy k nim.

Ešte raz, podľa čl. 26 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny nestačí, aby bolo obmedzenie práv vyplývajúcich z Dohovoru v záujme ochrany verejného zdravia stanovené inými prostriedkami ako zákonom.

ÚVZ SR a niektorí odborníci používajú pri argumentácii o potrebnosti očkovania pojem „kolektívna imunita“. Tzv. kolektívna imunita sa podľa nich dosiahne, ak je chránených aspoň 90% populácie. Podľa stanoviska UVZ SR zo dňa 03.01.2011 je to až 95%. Vtedy sa údajne minimalizuje riziko zavlečenia a rozšírenia infekcie, t.j. „očkovaní chránia aj neočkovaných“. Zaočkovanosť ale neznamená automaticky ochranu. Uvádzajú to aj výrobcovia vakcín, dokonca priamo v príbalovej informácii.

Na potvrdenie uvádzam ďalší príklad: V r. 2010 bola novelizovaná vyhláška č. 585/2008 Z.z. a to tak, že do vyhlášky bolo pridané preočkovanie 13-ročných detí proti čiernemu kašľu. Hlavným dôvodom bolo tvrdenie MUDr. Márie Avdičovej, epidemiologičky RÚVZ BB, že „Päť rokov po očkovaní klesá úroveň protilátok tak, že už nedosahuje ochrannú hladinu. Preto sa ukazuje nevyhnutné zaviesť ďalšie preočkovania“. Takže ak boli do toho času preočkovávané 6-ročné deti, už u 11-ročných (6 + 5 = 11) úroveň protilátok nedosahovala ochrannú hladinu. Rovnako ani u zvyšku populácie, keďže dospelí sa nepreočkovávajú proti čiernemu kašľu. Ak veková kategória 0-11 r. tvorí 10% populácie, tak nechránená časť činí 90% populácie! Je to presne opačný pomer, než si vyžaduje pravidlo kolektívnej imunity. Je preto nezmyselné vyžadovať očkovanie zdôvodu spolupodieľania sa na vytváraní kolektívnej imunity, keďže ju nedosahujeme ani zďaleka. Je diskriminačné obviňovať nezaočkované dieťa z ohrozovania verejného zdravia v situácii, keď u nás nie je chránených až 90% populácie.

• OČKOVANIE DETÍ V KRAJINÁCH S POROVNATEĽNÝM PRÁVNYM SYSTÉMOM:

Očkovanie detí v krajinách s porovnateľným právnym systémom je DOBROVOĽNÉ a založené NA SLOBODNEJ VÔLI právnych zástupcov maloletých.

Liga lidských práv so sídlom v Brne vypracovala analýzu, v ktorej porovnávala právne systémy očkovania detí vo vybraných európskych štátoch. V závere analýzy konštatovala, že v krajinách ako Veľká Británia, Írsko, Nemecko alebo Rakúsko je očkovanie detí otázkou slobodnej vôle rodičov, ktorí nemôžu byť sankcionovaní za výkon práva. Obmedzenia sú možné len v prípade výskytu infekčných ochorení, kedy je možné neočkované dieťa vylúčiť z kolektívu z dôvodu ochrany verejného zdravia. Nakoľko je v Českej republike povinnosť očkovať dieťa upravená len vyhláškou, nie zákonom, nie je možné sankcionovať rodičov za nesplnenie tejto povinnosti pokutou. Podotýkame, že právna úprava v ČR je podobná slovenskej. Najvyšší správny súd ČR dospel v Rozsudku sp. zn. 3 Ads 42/2010 – 92 zo dňa 21.07.2010 k záveru, že podľa platného práva nie je možné sankcionovať porušenie povinnosti podrobiť sa pravidelnému očkovaniu a to z dôvodu, že povinnosť očkovania nie je dostatočne konkrétne upravená v zákone a fakticky ju nariaďuje len vyhláška ministerstva zdravotníctva. Najvyšší správny súd ČR vyslovil, že pokutovanie rodičov za neočkovanie detí je porušením čl. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorého môžu byť povinnosti uložené len na základe zákona a v jeho medziach. V odôvodnení rozhodnutia súd ďalej konštatoval, že skutková podstata správneho deliktu resp. priestupku musí byť dostatočne jasne a určito definovaná priamo zákonom, a nie len vykonávacou vyhláškou. Ministerstvo zdravotníctva mohlo doposiaľ vyhláškou stanoviť prakticky ľubovoľný rozsah tejto povinnosti a zároveň to i vynucovať pomocou sankcií, čo je podľa súdu neprijateľné.

Dôkazy:

• • a) Analýza právnej úpravy vybraných európskych štátov, Liga lidských práv
  • b) Rozsudok Najvyššieho správneho súdu v ČR sp. zn. 3 Ads 42/2010 – 92 zo dňa 21.07.2010

• RASOVÁ DISKRIMINÁCIA DETÍ RODIČOV NEPATRIACICH K MENŠINE

Vynucovaním očkovania detí nepatriacich k „menšine“ možno posudzovať ako rasovú diskrimináciu.

• • Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“

• • Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Toto právo býva podľa môjho právneho názoru v mnohých prípadoch hrubo porušované, keďže RÚVZ nijak netrestá príslušníkov rómskej menšiny za ten istý údajný priestupok, ktorého sa údajne dopustili mnohí „bieli“ občania. Je známe, že zaočkovanosť v „divokejších“ rómskych osadách je „nízka“,

(Viď citácia z „Výsledky pravidelného povinného očkovania detí v Slovenskej republike k 31.8.2011 uverejnenom na Epidomologickom informačnom systéme.) pričom sám ÚVZ SR tvrdí, že: „Dôvody nízkej zaočkovanosti sa každoročne opakujú bez známok zlepšenia a týkajú sa predovšetkým rómskych detí a nezodpovedného prístupu ich rodičov k očkovaniu. Riešenie takýchto prípadov priestupkovým konaním je iluzórne.“ (Referencia: Vyhodnotenie administratívnej kontroly očkovania v Slovenskej republike k 31.8.20120, str. 2, zverejnenou UVZSR.)

Môžeme sa tak cítiť rasovo/etnicky/národnostne diskriminovaní, pretože spomínaní príslušníci rómskej národnostnej menšiny nie sú za priestupok „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ nijak  sankcionovaní, čiže majú de facto právo bez akejkoľvek sankcie vyhnúť sa tzv. „povinnému“ očkovaniu, pričom mne je to upierané. Tým je porušený čl. 12 ods. 1 ako aj ods. 2 Ústavy SR, keďže sme znevýhodnení na základe „ národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine“. Dochádza tu k paradoxnej diskriminácii rodičov nepatriacich do „menšiny“, i keď sa zodpovedne a dôkladne starajú o zdravie svojich detí, voči rodičom, ktorí o zdravie svojich detí nedbajú vôbec, alebo ho dlhodobo zanedbávajú napr. nevhodnou výživou, nedostatočnou hygienou apod.

• • Ďalej podľa čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Je známe, že niektoré očkovacie látky môžu v určitom počte prípadov zapríčiniť úmrtie očkovanej osoby, či už v prípade nesprávneho podania (intravenózneho (neúmyselne), prípadne podania napriek kontraindikáciám, ktoré sa, žiaľ, deje v neúnosne vysokej miere, hlavne v prípade nezahojenej chráničky po BCG vakcíne), ale nezriedka aj v prípade podania v súlade s odporúčaniami výrobcu. Povinným očkovaním je toto právo v nezanedbateľnej menšine prípadov porušené.

• • Citácia z dokumentu „Výsledky pravidelného povinného očkovania detí v Slovenskej republike k 31.8.2011 uverejnenom na Epidomologickom informačnom systéme“:

Na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 % zaočkovanosti nedosiahlo 90 obvodov, čo predstavuje 7,0 % z celkového počtu 1282 pediatrických obvodov:

Kraj	Celkový počet pediatrických obvodov	Zaočkovanosť nižšia ako 90 %
		abs.	%
Bratislavský	152	7	4,6
Trnavský	127	3	2,4
Trenčiansky	141	8	8,8
Nitriansky	175	0	0,0
Žilinský	158	2	1,3
Banskobystrický	145	16	11,0
Prešovský	195	21	10,8
Košický	198	23	11,6
SPOLU	1 291	80	6,2

Najviac pediatrických obvodov so zaočkovanosťou nižšou ako 90 % bolo v rámci Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja.

Príčiny nízkej zaočkovanosti na okresnej úrovni, resp. na úrovni obvodov:
–    uplatňovanie trvalých kontraindikácií vo väčšine prípadov detským neurológom,
–    prevaha rómskych detí v obvode,
–    neočkovanie detí zo sociálne slabých rodín,
–    narodenie detí v zahraničí (v niektorých prípadoch chýba dokumentácia o očkovaní),
–    dlhodobý pobyt v zahraničí a migrácia rómskych detí (doočkovanie týchto detí je takmer nemožné pre ľahostajný prístup rodičov k očkovaniu; deti sú pritom u pediatra naďalej evidované, preto sú zahrnuté aj do počtu kontrolovaných detí),
–    odklad očkovania proti tuberkulóze najmä u rómskych novorodencov pre nízku pôrodnú hmotnosť, nedonosenosť a pod.,
–    nedostatok, resp. zrušenie rómskych asistentov, ktorí pomáhali pri zabezpečení očkovania v rómskych osadách,
–    nezodpovedný prístup rodičov k očkovaniu nerešpektujúcich výzvy pediatrov; niektoré deti vôbec nenavštevujú pediatra,
– …

• ZMENY „POVINNOSTI“ OČKOVANIA DETÍ – NAPR. PROTI TUBERKULÓZE:

Ak sa Vaše dieťa narodilo napr. v roku 2011, „muselo“ byť zaočkované proti TBC (tuberkulóze). Pričom od 1.1.2012 očkovanie proti TBC NIE JE povinné. Občan si pri očkovaní svojho dieťaťa nemôže byť istý, aká novinka v „povinnosti očkovania“ bude platná o krátku dobu nasledujúcu po tomto vynútenom očkovaní. Rovnako si nemôže byť istý ani tým, nakoľko bolo toto očkovanie naozaj potrebné.

• • Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR – internetová stránka ÚVZ SR:

Zrušenie primovakcinácie novorodencov proti tuberkulóze – Informácia:
Očkovanie proti tuberkulóze má svoje opodstatnenie najmä v krajinách s vysokým rizikom šírenia tohto veľmi závažného ochorenia. Tuberkulóza z celosvetového hľadiska predstavuje jeden z najväčších problémov ľudstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) asi 2,8 milióna osôb ročne umiera na choroby priamo alebo nepriamo súvisiace s tuberkulózou. Podľa SZO sa plošné očkovanie odporúča zrušiť v tom prípade, ak je chorobnosť nižšia ako 12 prípadov na 100 000 obyvateľov v danej krajine. Na Slovensku pozorujeme v posledných rokoch klesajúci trend výskytu tuberkulózy a kritérium SZO sme dosiahli v posledných dvoch rokoch.

Z vyššie spomínaných dôvodov bola diskusia medzi epidemiológmi a ftizeológmi o ponechaní očkovania proti tuberkulóze v plošnom povinnom očkovaní detí veľmi živá. Pracovná skupina pre imunizáciu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) nakoniec odporučila zrušiť plošnú primovakcináciu novorodencov v Slovenskej republike. Dňom 1. 1. 2012 sa ruší povinné pravidelné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze. ÚVZ SR však bude naďalej  monitorovať epidemiologickú situáciu vo výskyte tuberkulózy.

• • Zrušené očkovanie proti TBC u detí

Hlavný hygienik SR Gabriel Šimko informuje: „Dňom 1. januára 2012 nadobudla účinnosť vyhláška MZ SR č. 544/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky č. 273/2010 Z. z. V súlade s predmetnou vyhláškou sa ruší od 1. 1. 2012 povinné pravidelné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze.“
Toto očkovanie sa do roku 2012 realizovalo medzi 4. dňom až 6. týždňom po narodení dieťaťa.

Spracované podľa www.uvzsr.sk

zdroj: http://detskechoroby.rodinka.sk/viac-o-ockovani/ockovaci-kalendar/ockovanie-v-roku-2012/ockovaci-kalendar-2012/

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – 

Pre ďalšie info o témach podobných s OČKOVANÍM pozri tiež moje kategórie: o ZDRAVÍ, o POTRAVINÁCH a o VITAMÍNOCH.

Pre automatický odber noviniek na tejto stránke sa môžeš zaregistrovať hore na stránke (vpravo) tak, že tam vložíš svoj email. 

Napísať mi môžeš cez kategóriu Ing. Peter Kokoľus, a tam: Napíšte MI.